Diablovina.

Podľa nehôd v Nízkych Tatrách súdime, že podmienky po dolinách budú na lezenie excelentné. Ideme sa teda presvedčiť, či je tomu tak aj vo Východných stenách. Ako cieľ vyberáme Diablovinu, nevýraznú vežu, ktorá spolu s Pekelníkom a Zlatinskou vežou spadajú do doliny zaujímavou stienkou s pevnou skalou. Na nástup používame “približovadlá”. Je tvrdo a tak je pohyb rýchly. Z troch ciest vyberáme najkratšiu (klas.V) a chceme pokračovať snehovými rampami až na vrchol. Kľúčové kúty sú vysypané snehom, ktorý ešte nie je nosný a uteká nám pod nohami. Po 1.dĺžke teda zlaňujeme. Nestojí to za to. Zvyšný čas chceme využiť a ideme sa ešte prebehnúť po hrebeni. Od Satanovho sedla pokračujeme na Diablovinu obchadzajúc Pekelník. Hrebeň je exponovaný a veľmi pekný a tak nám vynahrádza absentujúce lezenie.