Grossglockner.

Píše sa rok 2011 a je koniec júna, počasie v Alpách na podnikanie túr nepraje. Napadlo kopec snehu, ktorý pomaly sadá. Meteorológovia však hlásia pár dňové zlepšenie a tak rýchlo sadáme do auta. Dvaja zdatní klienti-to bude hračka. Vzhľadom k podmienkam, ktoré panujú, volíme na výstup normálku z južnej strany, Kals je naším východiskom. Autom dorazíme poobede a raz dva vydupeme na Studlhutte 2801m. Ráno sa prebudíme do pekného rána, a tak nie je čo váhať. Vyrážame. Keďže pôvodný plán bol dvojdňový (jeden deň vrchol normálkou, no a ten druhý hrebeňom Studlgrat) vlečieme so sebou aj kopec haraburdia do winterraumu na Erzherzog-Johann-hutte. Spacáky a strava nám riadne priťažujú. Po dosiahnutí Erzherzog-Johann-hutte 3453m zhadzujeme nadbytok a vyrážame na vrchol. Podmienky sú naozaj ťažké, v novom snehu sa miestami prepadávame až po kolená. Jednu dvojku dokonca pre totálnu vyčerpanosť sťahuje vrtuľník. Krok za krokom a dosahujeme Malý Glockner, sedielko a nakoniec vrchol-Veľký Glockner 3798m. Počasie nám ešte spraví dieru pre foto a padáme. Druhý deň sa počasie opäť kazí, a tak túru hrebeňom Studlegrat rušíme-nabudúce. Miesto toho si aspoň tréningovo vybehneme krátky hrebeň nad Studlhutte. Počasie sa definitívne pokazilo. Silno prší, ale my už nastupujeme do auta a smerujeme home.
Pre ambicióznych klientov ešte jedno motivačné video.